Inšpiratívne rozhovory

Ani v našich startupoch sa veci nedejú vždy podľa predstáv, ale vždy sa s tým dá niečo urobiť

Miriama Hanout Kováčová patrí medzi 10 žien, ktoré hýbu slovenským svetom startupov a technológií. V posledných dvoch rokoch stála pri investíciách do významných slovenských startupov ako Sensoneo, Powerful Medical či českého Product Fruits.  Ako manažérka investícií a členka predstavenstva Venture to Future Fund, využíva svoje znalosti z ekonomiky a manažmentu, ktoré získala na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov (FPEDAS UNIZA).

Forbes predstavil nový rebríček top žien slovenského biznisu v štyroch kategóriách

podnikateľky, manažérky, startupistky a partnerky.

S Miriam Hanout Kováčovou, úspešnou absolventkou FPEDAS UNIZA, sme sa rozprávali nielen o finančnej a investičnej sfére, ale aj  o jej ceste z korporátneho sveta ku startupom,  skúsenostiach z Erasmus+ programu vo Fínsku  a ďalších kariérnych výzvach.

 

Ako sa vaše vzdelanie na FPEDAS UNIZA podľa vás prenieslo na vašu úspešnú kariéru? V čom ste počas UNIZA vynikali, čo/kto vás formoval, inšpiroval, posúval?

Diplom z vysokej školy bol dobrá predispozícia, ktorá mi na začiatku otvorila dvere. Štúdium na fakulte mi poskytlo základy v teórii, ktoré som mohla aplikovať v praxi. Najviac ma bavili finančné predmety, analýzy a práca s číslami. Vedela som, že toto je oblasť, v ktorej chcem pracovať a zdokonaľovať sa. Inšpirovali ma najmä profesori a pedagógovia, ktorí vedeli učivo priblížiť študentom a preniesť do reálnych situácií. Keď som sa potom v praxi s tou problematikou stretla, ako prvé mi napadli práve tie praktické príklady, na ktorých sme sa to učili. Okrem tvrdých zručností mi štúdium pomohlo rozvinúť aj komunikačné zručnosti, tímovú prácu a schopnosť riešiť problémy.

 

Ako spomínate na vaše štúdium vo Fínsku, čo vám to dalo?

Do Fínska som sa dostala cez Erasmus program na univerzitu vo fínskom meste Jyväskylä. A môžem povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote. Stretla som tam veľa zaujímavých ľudí a s niektorými z nich ostala v kontakte aj po mnohých rokoch. Dnes sú to ľudia, ktorí sú rozlezení po celom svete na rôznych pozíciách, čo z času na čas môže byť nápomocné aj v biznise. Okrem kontaktov sa mi veľmi páčil aj spôsob výučby, kde sa kládol dôraz na prepájanie teórie s praxou. Trávili sme pomerne veľa času v knižnici, študovali si tému vopred, aby sme sa na prednáške o tom mohli rozprávať. Prednáška potom ani nebola klasická prednáška, ale skôr diskusia. Stáž som si chcela predĺžiť o ďalší semester, ale nesadli mi predmety, a tak som tam strávila iba jeden semester.

 

Aká bola vaša kariérna cesta z UNIZA do praxe? Pracovali ste už počas štúdia? 

Počas školy som nepracovala, ale chvíľu som sa angažovala v študentskej organizácii AIESEC. Bola to pre mňa prínosná skúsenosť najmä v budovaní manažérskych zručností. Viedli sme vtedy žilinskú pobočku, ja som bola primárne zodpovedná za financie. Po škole som zvažovala viacero možností. Jednou z nich bola aj stáž v Brazílii práve cez AIESEC, no nakoniec som sa rozhodla presťahovať do Bratislavy. Vtedy som nastúpila do IBM, kde som sa zdržala pár mesiacov. Korporátny svet ma až tak neočaril, hľadala som niečo menšie, kde budem môcť pracovať s číslami, budem mať širšiu zodpovednosť a bližšie k manažmentu. Vtedy som nastúpila na pozíciu investičnej analytičky v privátnom bankovníctve. Moja práca spočívala v tom, že som analyzovala firmy a rôzne finančné nástroje, ktoré sme ponúkali klientom. Mala som šťastie, lebo som pracovala po boku veľmi skúseného seniorného kolegu, ktorý ma koučoval a posúval vpred. Po niekoľkých rokoch som sa presunula do M&A, kde som v podstate v určitej forme ostala dodnes. Keď som začínala v M&A, veľa som o tom nevedela. Vedela som nejako vypočítať hodnotu firmy, ale to bolo tak celé. Prekvapila ma komplexnosť tých transakcií, s ktorou som sa predtým v mojej čisto analytickej roli nestretla. Zrazu to nebolo len o číslach, ale aj due diligence, daniach, právnych otázkach, komunikácii a niekedy vyslovene technických záležitostiach, o ktorých som nemala ani tušenia. Bola to veľmi cenná skúsenosť, pretože som mala možnosť sa veľa pýtať a učiť od top manažmentu, pod ktorým som priamo pracovala. Presun do venture kapitálu bol taký prirodzený posun, ťahal ma svet inovácií a chcela som pracovať na zaujímavých projektoch.

 

Čo najdôležitejšie ste sa naučili v  oblasti M&A a investičného bankovníctva? Ako ste sa dostali k startupom? Aký rozdiel vnímate teraz v aktuálnej pozícii/kariére?

Asi najdôležitejšia zručnosť, na ktorej si zakladám aj u kolegov vo fonde, je schopnosť selektovať dôležité informácie. Stretávam sa s tým všade, ľudia sú zahltení informáciami a majú málo času (najmä tí na vrcholových pozíciách). Nie je problém pripraviť prezentáciu na 20 strán o ničom. Ale vytiahnuť z množstva textu to najpodstatnejšie a podať to takým spôsobom, aby tomu cieľová skupina pochopila, je už trochu ťažšie. Chce to zapojiť kritické myslenie a pochopiť kľúčové aspekty transakcie. Startupy majú častokrát pár minút na to, aby zaujali a odprezentovali problém aj riešenie. V opačnom prípade strácajú pozornosť investora. Je to zručnosť, ktorá sa buduje celý život a je obzvlášť dôležitá v našej práci, kde pracujeme s obrovským množstvom informácií a premenných. 

 

V čom sa podľa vás odlišujú potreby, ciele a očakávania startupov od veľkých spoločností?

Veľká firma má svojich zákazníkov, rozbehnuté procesy, určitú finančnú stabilitu. Na základe svojej histórie vie pomerne dobre projektovať vývoj na niekoľko rokov dopredu. Nič z toho v startupe neexistuje. Očakávania sa ťažko projektujú, pretože nie je dostatočná história, mnohé z nich ešte ani nezačali poriadne predávať a netušia ako sa ich zákazníci budú správať. Veľa energie sa sústreďuje na vývoj produktu, nastavovanie marketingu a obchodného modelu, a to častokrát vo veľmi malých tímoch, kde každý robí všetko. Vo väčších firmách už existuje určitá hierarchia a infraštruktúra, no z pohľadu jednotlivca je ťažšie niečo zmeniť a zanechať väčšiu stopu. Ja stále hovorím, že ak sa niekto chce veľa učiť a rýchlo rásť, nech ide pracovať do startupu alebo menšej firmy. No nie je to pre každého, startupy častokrát riešia  (a to aj tie naozaj dobré) existenčné problémy ako napríklad kde zohnať na výplaty. Veľké firmy zase tie peniaze majú a riešia kam ich investovať, aby vedeli držať krok s trhom. Potom tieto firmy kupujú zabehnuté startupy, ktoré im pomôžu inovovať rýchlejšie, ako keby si ten produkt mali vyvíjať sami. 

Aký je váš vzťah k peniazom? Čím a ako sa u vás  zmenil v posledných cca 10-tich rokoch (aktívny čas, odkedy ste po škole a pracujete)?

Keď som bola čerstvo po škole, asi som riešila peniaze viac. Je to prirodzené, človek sa potrebuje usadiť, nastaviť si rozpočet, platiť účty a prispôsobiť sa novým podmienkam. Ale aj vtedy som sa skôr pozerala na to, čo mi tá práca vie priniesť, koľko sa toho viem naučiť a kam ma to vie posunúť. Postupom času sa tie priority trochu menia, oveľa dôležitejší je pre mňa čas.  Ten plynie stále rovnako, a preto sa snažím čo najlepšie rozvrhnúť medzi pracovný a osobný život. Peniaze sú stále potrebné, ale nie sú pre mňa hlavným ukazovateľom úspechu. Poznám na to príliš veľa bohatých ľudí, ktorí riešia úplne iné problémy.

Ktorý projekt, na ktorom ste pracovali, mal pre vás najväčší osobný význam a prečo?

Každý projekt je v niečom špecifický a ťažko sa vypichuje jeden. V M&A som raz pracovala na projekte, kde som sa dopracovala k zápornej valuácii spoločnosti. Bola to zabehnutá fabrika, ale desaťročia výrazne podinvestovaná a vo výsledku nám vyšlo, že tá firma nemá hodnotu, pretože bude potrebné vymeniť skoro celú technológiu. Naše výstupy sme odprezentovali vtedajšiemu manažmentu a na moje prekvapenie bola ich reakcia pozitívna. Poďakovali nám za to, že sme im otvorili oči a nastavili reálne zrkadlo. Na investícii sme sa nakoniec nedohodli, ale pomohli sme im nastaviť finančné plánovanie a procesy.

Vo Venture to Future Fund máme v portfóliu veľa zaujímavých firiem. Ale vždy ma poteší, keď investujeme do niečoho, čo dáva zmysel aj „ľudsky“. To sú napríklad technológie v zdravotníctve, ktoré reálne zachraňujú životy. Príkladom takejto firmy je Powerful Medical, ktorá na základe dát pomáha predchádzať infarktu a kardiovaskulárnym chorobám.

 

Aké technológie a nové nástroje AI používate? Aký je váš najprekvapivejší „aha moment“ pri práci s používaním s  AI nástrojmi? O čo konkrétne išlo?

Tých aplikácií je veľmi veľa, ja osobne najčastejšie používam ChatGPT na návrhy a korekcie textov, rýchle vyhľadanie informácií alebo brainstorming. Stále je to len zlomok toho, čo tá technológia už reálne dokáže. Veľmi ma prekvapila nová verzia GPT-4o, ktorá je absolútne prelomová pre vzdelávanie. Mať online tútora, ktorý ma prevedie učivom v rodnom jazyku a pomôže k vyriešeniu problému, som si pred pár rokmi ani nevedela predstaviť. Dnes je to realita a študentom to prináša obrovské možnosti, o ktorých sa nám ani nesnívalo. Som veľký priaznivec technológií, ktoré zjednodušujú život. Na druhej strane, v mojej profesii je to niekedy aj o intuícii a pocitoch, pretože nie všetko sa dá vyriešiť algoritmami a dátami. Rozhodnutia často závisia aj od osobných skúseností, empatie a schopnosti pochopiť kontext, čo sú aspekty, ktoré technológie nemôžu úplne nahradiť.

 

Aká bola vaša najťažšia rozhodovacia situácia v kariére a ako ste sa s ňou vyrovnali?

Keď som pred štyrmi rokmi zvažovala pozíciu členky predstavenstva vo fonde, bola to pre mňa veľká výzva a zodpovednosť. Mala som obavy, či budem schopná zvládnuť všetky povinnosti a riadenie tímu, a zároveň budem mať dostatok času aj na osobný život. Vtedy som si jednoducho spísala všetky pre a proti a priradila im váhu. Robím to vždy, kde stojím pred dôležitým rozhodnutím. Ale častokrát to je len barlička, pretože aj tak sa rozhodnem podľa pocitu. Tu ma veľmi lákal svet startupov a inovácií, a keďže som vždy bola dosť zvedavá, tak som si povedala, že to musím skúsiť. Ukázalo sa, že to bolo dobré rozhodnutie.

 

Kde vidíte slovenský startupový ekosystém o päť rokov a aké úspechy by ste chceli do tohto obdobia dosiahnuť?

Investície do startupov na Slovensku sa stále pohybujú hlboko pod európskym priemerom. V rebríčkoch sa umiestňujeme na posledných priečkach dokonca aj v Strednej Európe. Veľa sa ale za posledné roky zmenilo. Vznikli nové inkubátory a akceleračné programy, takisto sme zaznamenali niekoľko medzinárodných úspechov našich slovenských firiem. Kumuluje sa know-how, ktoré je základom na zdieľanie skúseností a budovanie úspešnej firmy. Dôležité je budovanie podnikateľského mindsetu už počas štúdia a prepájanie akademického sektora s priemyslom. Veľa dobrých nápadov vzniká práve na akademickej pôde a často sa stretávame s tým, že startup má výborný produkt, ale chýba mu skúsenosť v oblasti predaja. Tu tie prepojenia vedia byť extrémne výhodné. Myslím si, že v najbližších piatich rokoch sa to bude len zlepšovať a verím, že sa dočkáme aj prvého jednorožca. Je tu veľa talentu a nevyužitého potenciálu, ktorý s primeranou investičnou podporou môže ľahšie prerásť do medzinárodného úspechu. Vo fonde sme pripravení podporiť tie najlepšie tímy a prispieť tak k rozvoju inovačného potenciálu krajiny.

 

Čo vám aktuálne robí v živote najväčšiu radosť?

Nedávno sa nám podarilo navýšiť kapitál o 15 miliónov a predĺžiť investičné obdobie, čo nám umožní rozinvestovať túto sumu do ďalších zaujímavých slovenských firiem. Bol to pomerne dlhý a ťažký proces vyjednávania a teším sa, že sa konečne môžeme plne koncentrovať na nové projekty.

 

Ako pracujete s vnútorným mindesetom?

Moja práca si vyžaduje pomerne veľký multitasking. Simultánne máme rozpracovaných niekoľko projektov, do toho treba riešiť existujúce portfóliové spoločnosti. Počas dňa mám veľa podnetov, nad ktorými mám potom tendenciu rozmýšľať a hľadať riešenia. Snažím sa vyhradiť aspoň chvíľu času večer na zastavenie, reflektovanie a vypnutie hlavy. Najlepšie sa viem odreagovať pri pohybe v prírode alebo príjemnom rozhovore s priateľmi. Často sa stáva, že veci nejdú podľa očakávaní. Myslím, že za tie roky som si vybudovala určitý nadhľad a snažím sa k problémom pristupovať viac pragmaticky. V tomto ma inšpiruje učenie skoikov, ktoré hovorí, že niektoré situácie nevieme ovplyvniť, ale vždy vieme ovplyvniť svoju reakciu na ne. Ani v našich startupoch sa veci nedejú vždy podľa predstáv, ale vždy sa s tým dá niečo urobiť.

 

Kde si plníte / kam si pôjdete plniť cestovateľské sny?

Mám rada cestovanie, rozširuje to obzory. Aj keď toho času až tak veľa nie je, vždy sa rada pozriem na nové miesta. Vyhľadávam skôr menej turistické destinácie a rada sa rozprávam s lokálnymi o tom ako žijú a čo vo svojich životoch riešia. Moja srdcovka je Taliansko, rada sa tam vraciam práve kvôli ľuďom, ich temperamentu a schopnosťou užívať si život, kde nepochybne patrí aj ich gastronómia.

 

Váš odkaz pre študentov/učiteľov UNIZA?

Robte to, čo vás baví, skúšajte nové veci, nebojte sa robiť chyby. Či už je to práca alebo podnikanie, choďte do toho. Pre absolventa je veľmi ťažké a dovolím si tvrdiť, že priam nemožné, vybrať si tú svoju kariérnu cestu hneď na začiatku. Či už je to zamestnanie alebo podnikanie, máte možnosť sa do toho pustiť a ak by to aj nevyšlo, tak sa oprášiť a skúsiť niečo iné. A takto stále dokola, až kým nenájdete niečo, čo vám bude sedieť. Ja som bola po škole veľmi orientovaná na analytické pozície a dnes by som už nevedela sedieť za počítačom celý deň a vŕtať sa vo finančných modeloch. Na svete je veľa možností a práve absolvent má tú výhodu, že sa od neho až tak veľa neočakáva, a zároveň má možnosť sa veľa pýtať, objavovať a rásť popri skúsenejších kolegoch či mentoroch. Ako sa hovorí, tie najhoršie rozhodnutia sú tie, ktoré sme nikdy neurobili.

Čo ťa ešte môže zaujať

Pridaj sa k nám a študuj výzvy...