Žilinská univerzita v Žiline (UNIZA) sa vďaka aktuálnej analýze Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) zaradila medzi lídrov v oblasti výskumu nových technológií, ktoré môžu zásadne ovplyvniť budúcnosť spoločnosti. Zároveň je Žilinská univerzita príkladom európskej excelencie, pretože drží 14. miesto na svete v rámci normalizovaných citácií. Vo zverejnenej štúdii je v tejto kategórií dokonca najvyššie spomedzi všetkých európskych výskumných inštitúcií.
Hlavným cieľom zverejnenej správy Spoločného výskumného centra Európskej komisie (JRC) bolo poskytnúť poznatky o najnovšom vývoji vznikajúcich technológií a analyzovať ich potenciálny dopad na spoločnosť. Odborníci Európskej komisie vo svojej správe identifikovali 221 vznikajúcich technológií a rozdelili ich do 12 tematických klastrov.
Vznik nových technológií predstavuje proces, pri ktorom sa presúvajú z počiatočných fáz vzniku k ich reálnemu využitiu v priemysle. Tieto technológie, označované v angličtine ako „slabé signály“, sú ešte len v raných fázach vývoja, no ich potenciál môže mať v najbližších rokoch obrovský dopad na spoločnosť.
„Žilinská univerzita sa dlhodobo profiluje v oblasti moderných technológií a preto som veľmi rád, že sme boli Európskou komisiou zaradení medzi inštitúcie, ktoré môžu ovplyvňovať budúcnosť práve v oblasti so zameraním na digitálne dvojčatá a ich aplikácie v praxi,“ konštatuje rektor Žilinskej univerzity prof. Ing. Ján Čelko, CSc.
V oblasti vedeckých publikácií produkujú podľa danej štúdie európske inštitúcie menej akademických článkov, avšak, Žilinská univerzita je príkladom európskej excelencie, pretože drží 14. miesto na svete v rámci normalizovaných citácií. UNIZA sa tak zaradila medzi prestížne inštitúcie ako Univerzita v Toronte, Standfordová univerzita či Univerzita v Tokyu. To potvrdzuje jej silnú pozíciu nielen v európskom, ale aj v globálnom výskumnom ekosystéme.
„Som nesmierne potešený, že v rámci zverejneného rebríčka normalizovaných citácií sa naša univerzita ocitla dokonca najvyššie spomedzi všetkých európskych výskumných inštitúcií. Ďakujem všetkým, ktorí sa o to svojou každodennou vedeckou prácou zasluhujú, “ dopĺňa rektor Žilinskej univerzity.
V rámci širšieho kontextu zverejnená štúdia odhalila vedeckú dominanciu USA a Číny v oblasti produkcie výskumných poznatkov. Európa si avšak stále udržiava silnú pozíciu v niektorých technológiách, ako sú digitálne dvojčatá, AI, energetika a biotechnológie. Podľa štúdie Európa čelí výzvam najmä v oblasti patentovania, no môžeme pozorovať pozitívny posun v oblasti technológií zameraných na udržateľnosť, etiku a kvalitu života. Tieto trendy naznačujú rastúci
záujem o technologické inovácie, ktoré prinášajú nielen ekonomický prínos, ale aj pozitívny spoločenský dopad.
Podľa JRC je význam identifikácie a podpory vznikajúcich technológií nevyhnutný pre tvorbu politík, ktoré pomôžu predvídať a zvládať ich potenciálne dopady na spoločnosť, ekonomiku a bezpečnosť. Žilinská univerzita v Žiline sa aktívne podieľa na rozvoji týchto technológií, čím prispieva k formovaniu budúcnosti nielen na národnej, ale aj medzinárodnej úrovni.