• Absolvent UNIZA Ján Bujňák je viceprezidentom pre výskum a vývoj vo fínskej rodinnej firme Peikko
• Slovenská pobočka Peikko Slovakia je najväčšou výrobnou pobočkou v rámci celej skupiny, v tomto roku obhájila titul NAJ ZAMESTNÁVATEĽ ROKA v kategórii stavebníctvo
• Peikko sa špecializuje sa na vývoj a výrobu sofistikovaných riešení pre prefabrikovanú výstavbu od r. 1965, do startupov s podobným zameraním minulý rok investovali napr. Bill Gates aj Jeff Bezos
• Absolventi Žilinskej univerzity v Žiline majú širokú možnosť uplatniť sa na trhu práce, zamestnancom roka spomedzi 2000 zamestnancov na celom svete je absolvent UNIZA

Slovenská pobočka Peikko Slovakia funguje už 17 rokov. Ján Bujňák skúmal spôsob výstavby, ktorý svojimi riešeniami podporuje spoločnosť Peikko, ako technologickú novinku už počas doktorandského štúdia vo Francúzsku. Do Peikko nastúpil ako projektant spriahnutých oceľovo-betónových nosníkov. S jeho príchodom do spoločnosti rástlo na Slovensku aj samotné Peikko. V priebehu 15 rokov stúpol globálny obrat spoločnosti z 50 na 300 miliónov eur, na Slovensku z 0 na 50 miliónov.

Kvalita vzdelávania, prepojenie škôl s praxou a systémová podpora vedy, výskumu a vývoja je nadčasová téma...Ako sa vám podarilo úspešne zvládnuť pracovný a osobný život? Ovplyvnil vás aj váš otec (bývalý rektor UNIZA)?

Po absolvovaní gymnázia s veľmi dobrým prospechom som rozmýšľal, čo ďalej so svojim životom. V 90-tych rokoch boli najpopulárnejšie odbory právo a ekonomika, ja som však vždy chcel cestovať po svete. Otec mi poradil, že najjednoduchšie je to s technickým vzdelaním, pretože fyzikálne zákony, na rozdiel od tých ľudských, sú všade rovnaké. V rámci štúdia som získal solídne technické vedomosti a absolvoval niekoľko zahraničných stáži. Z týchto základov ťažím doteraz.

Riešite výskum a vývoj aj v medzinárodných kruhoch, čím sa zaoberáte aktuálne?

Stavebníctvo tvorí zhruba 13% celosvetového HDP, zároveň je to jedno z hospodárskych odvetví, kde produktivita rastie veľmi pomalým tempom. Dôvodom sú prísne a často zastaralé normy, ktoré obmedzujú kreativitu a možnosť inovovať, ale hlavne fakt, že stavebníctvo nebolo schopné dostatočne využiť pokrok, ktorý za posledných 30 rokov nastal v oblasti informačných technológii a automatizácie výroby. Inými slovami, kým autá vyrábajú roboty na základe digitalizovaných modelov, na mnohých stavbách stále vidno veľké množstvo ľudí s jednoduchými nástrojmi, ktorí čítajú výkresy na papieri. Naša spoločnosť sa zaoberá vývojom, výrobou a predajom výrobkov, ktoré umožňujú zvýšiť produktivitu stavebných činností. Ide predovšetkým o spriahnuté oceľobetónové skelety budov a spoje prefabrikovaných dielcov. Je to biznis okolo ktorého je momentálne celkom rušno, do startupov s podobným zameraním minulý rok investovali napr. Bill Gates aj Jeff Bezos, naša spoločnosť sa tejto činnosti venuje už od roku 1965.

Ako vyzerá váš pracovný týždeň/mesiac? Work-life balance, top priority...

Môj team tvorí 30 ľudí v 7 rôznych krajinách, veľa času trávim na Teams-e. Minulý týždeň som bol vo Švajčiarsku, na budúci týždeň budem vo Fínsku. Tento týždeň chcem orezať stromy na záhrade. Je dôležité nastaviť si priority tak, aby to, čo robíte, bolo užitočné a zaujímavé, pre vaše okolie a samozrejme aj pre vás a venovať sa tomu, aby ste ich dokázali naplniť. Nebezpečným fenoménom našej doby je FOMO (fear of missed opportunities), kedy si ľudia nastavujú veľké množstvo cieľov napr. podľa nekonečného množstva vzorov na sociálnych sieťach a sú nešťastní z toho, že väčšinu z týchto nereálnych cieľov nikdy nedosiahnu.



V marci ste navštívili aj univerzitu v Lausanne vo Švajčiarsku, stretli ste sa s prof. Muttonim. Čo ste riešili?

Prof. Muttoni je celosvetovo jeden z najväčších odborníkov v oblasti betónových konštrukcií. Mal som s ním možnosť spolupracovať na niekoľkých projektoch počas posledných 10 rokov. Prof. Muttoni odchádza do dôchodku a na EPFL – spolu s ETH Zürich, pravdepodobne najprestížnejšej technickej výskumnej inštitúcii v Európe, je zaužívaná prax, že po odchode vedúceho na dôchodok sa rozpustí celá katedra a vybuduje sa nová, s aktuálnejším zameraním a personálnym obsadením. Bol som sa teda stretnúť s novým vedúcim katedry, ktorý má 35 rokov, 10 rokov praxe s navrhovaním výškových budov, jednu publikáciu vo vedeckom časopise a podľa môjho názoru chuť a skvelé nápady ako riešiť pomocou výskumu a vývoja problémy, s ktorými sa stretol vo svojej doterajšej praxi, predovšetkým so zameraním na digitalizáciu a udržateľnosť.

Nadväzujete aj spolupráce v rámci európskych resp. zahraničných projektov? Koľko expertov alebo spolupracovníkov je zo Slovenska?

Ročne investujeme zhruba 7miliónov eur do výskumu a vývoja, časť z týchto prostriedkov použijeme na výskumné úlohy realizované s univerzitami na celom svete. Partnerov si nevyberáme podľa toho, kde sa nachádzajú, ale podľa toho, či spolupráca dáva zmysel. Na Žilinskej univerzite v Žiline sme za posledných 10 rokov realizovali niekoľko zaujímavých projektov, v rámci ktorých sme vyriešili niekoľko zaujímavých technických otázok.

Peikko Slovakia úspešne obhájila prvenstvo, stala sa Naj zamestnávateľom roka 2022 (v kategórii stavebníctvo) portálu Profesia.sk. Čo všetko stojí za týmto úspechom? Ktoré konkrétne benefity a inovácie?

Spokojní a motivovaní zamestnanci sú kľúčom k úspechu pre každú spoločnosť. Ľudia musia vidieť, že práca, ktorú robia, má zmysel a práca ich musí baviť. V Peikku si dávame záležať na tom, aby u nás ľudia našli inšpiratívne prostredie, kde sa budú môcť realizovať.

Peikko - fínsky model vzdelávania, celoživotné vzdelávanie, investícia do zamestnancov, ocenenia...Ako pracujete s talentami ľudí? Čo všetko inšpiruje slovenskú spoločnosť vrátane jej zamestnancov, aby tak raketovo rástla?

Fínsko podobne ako Slovensko má niečo viac ako 5 miliónov obyvateľov, pri rovnakom počte obyvateľov však Fíni vyprodukujú dvojnásobné HDP. Nie je to preto, lebo za rovnaký čas vyzvárajú dvakrát toľko nosníkov ako Slováci, ale preto, lebo dokážu mimoriadne rýchlo vytvárať a vyvíjať nové riešenia a výrobky, ktoré reagujú na aktuálne potreby spoločnosti a tieto riešenia dokážu exportovať do celého sveta s primeraným ziskom. Základom takejto ekonomiky je nulová korupcia a mimoriadne pružný a efektívny vzdelávací systém. Vo Fínsku mám kolegu, ktorý v 80. rokoch navrhoval stroje, ktoré exportoval do Sovietskeho Zväzu, v 90. rokoch konštruoval výrobné linky na plastové kryty na NOKI-e a teraz vyvíja efektívne riešenia pre zakladanie veterných elektrární. Pri každej zmene povolania si dokázal v priebehu jedného roka doplniť vzdelanie a zo strojára sa stal plastárom a potom stavbárom. Zo slovenského pohľadu, kde sme schopní v rámci jednej špecializácie vytvárať si ďalšie pod-špecializácie, sa toto zdá nepredstaviteľné, ale skutočne to funguje. Navyše, nepoznám ani jedného Fína, ktorý by si dopĺňal vzdelanie preto, aby „mal papier“. Vzdelávajú sa preto, lebo sa chcú niečo nové naučiť a chcú byť dobrí v tom, čo robia. Mám ďalšieho kolegu, ktorý je statik, má 60 rokov a popri práci si robí PhD z logistiky. Vždy ho zaujímali toky tovarov a je presvedčený, že táto nová skúsenosť mu pomôže navrhovať nosníky tak, aby sa ľahšie prepravovali.



Poskytujete stáže, vzdelávanie, prácu, podnikové štipendiá...Ako sa vám osvedčila spolupráca so študentmi?

Veľmi radi spolupracujeme so študentami na diplomových prácach. Štefan Gavura, absolvent UNIZA, ktorý takúto diplomovú prácu pripravil v roku 2011, bol tento rok vybraný za zamestnanca roka firmy Peikko spomedzi 2000 zamestnancov na celom svete.

Dopyt po stavbároch ďaleko presahuje ponuku...Beriete aj menej zdatných absolventov, rekvalifikujete ich, spolupodieľate sa na ich vzdelávaní?

Jedna z vlastností, ktorú si osobne najviac cením u svojich kolegov je snaha učiť sa nové veci a zlepšovať sa v tom, čo robím. Menej zdatní sú z môjho pohľadu hlavne tí, ktorí sú presvedčení o tom, že už všetko vedia a nemusia na sebe ďalej pracovať.

Aj najlepší architekti sveta siahajú po rýchlom a udržateľnom prefabrikovanom riešení. Do nového mrakodrapu v Berlíne ste priniesli takmer kilometer nosníkov. Kde všade vo svete sa riešenia Peikko využívajú? Na ktoré z nich ste obzvlášť hrdý?

Myslím si, že máme množstvo zaujímavých referencií, patrí do nich napríklad aj Amager Bakke v Kodani. Ide o elektráreň, ktorá spracováva komunálny odpad a je umiestnená v centre mesta. Na jej streche sa nachádza zjazdovka s umelou trávou, na ktorej sa dá celoročne lyžovať. Architektom budovy je Bjarke Ingels, momentálne superstar svetovej architektúry. Nosnú konštrukciu tejto budovy sme vyrábali v našom závode v Kráľovej nad Váhom a je ju vidieť aj v dokumente o Bjarkem Ingelsovi na Netflixe.



Na akých projektoch pracujete? Čo je projekt najbližších mesiacov?

Projektov je dosť, v regióne CEE sú to nemocnice v Čechách, na Slovensku a v Maďarsku predovšetkým priemyselné stavby. V severnej Európe a Nemecku je veľkým trendom výstavba z dreva, momentálne finišujeme s prípravou nového portfólia výrobkov pre tento typ konštrukcii, ktorý predstavíme zákazníkom na konferencii BAU v Mníchove v apríli. Tieto výrobky boli z veľkej časti navrhnuté v našej R&D kancelárii na Slovensku.

CEO navštevuje vaše pobočky pravidelne, pozná sa so zamestnancami osobne. Nie v každej spoločnosti je to bežné...

To je pravda, sme hrdí na to, že naša spoločnosť nemá silný hierarchický systém. Máme minimum smerníc a organizačných pokynov, väčší dôraz ako na administratívu kladieme na to, aby každý zamestnanec cítil zodpovednosť sám za seba a za svoje okolie.

Zakladateľ spoločnosti Peiko Group venoval milión eur na vzdelávanie pre univerzitu v Lappeenrante. Čo bude výsledkom tejto spolupráce?

Jalo Paananen založil firmu Peikko v roku 1965, v roku 2005 ju odovzdal svojmu synovi. Jalo za svoj život založil niekoľko úspešných podnikov s tržbami v desiatkach miliónov eur. Jeho názor je, že aj vo Fínsku existuje medzera medzi obchodným a technickým vzdelaním – veľa obchodníkov nedostatočne rozumie technike a veľa technikov sa nevie predať. Univerzite venoval prostriedky potrebné na zriadenie študijného odboru, v rámci ktorého by záujemcovia mali získať zručnosti potrebné na vytváranie obchodných modelov a vzťahov pre technicky inovatívne výrobky. Jalo má 80 rokov a verí, že to, čo urobil, pomôže zlepšiť spoločnosť, v ktorej žije.

Máme na to, aby sme sa ako krajina posunuli od montovania k inováciám, špičkovému výskumu a vývoju? Čo bude potrebné zmeniť, aby sa to uskutočnilo?

Samozrejme na to máme, problém je, že sa pre to robí veľmi málo. Pritom je to veľmi jednoduché, stačí, aby sme chodili s otvorenými očami, všímali si si svet okolo seba a urobili niečo pre to, aby sme ho zmenili k lepšiemu. Na Expe v Dubaji Slovensko svetu ukazovalo vodíkové auto, vesmírny rover a eko kapsulu, teda makety, ktoré pri všetkej úcte nebudú nikdy fungovať. Rakúsko a severské krajiny sa prezentovali ako miesta s čistým vzduchom a vodou a s férovým sociálnym systémom, ktorý vytvára podmienky pre vysokú kvalitu života. Mali by sme sa prestať hrať na niečo, čo nie sme a namiesto míňania energie na hlúposti venovať túto energiu na zlepšenie kvality života pre seba a spoločnosť okolo nás.
Mám pocit že ako spoločnosť sme si zvykli na to, že veľké rozhodnutia vždy urobí niekto za nás. Často sa uspokojíme s tým, že preberieme technologické alebo spoločenské vzory, ktoré už boli niekde overené, keď nie v Nemecku, tak aspoň v Čechách. Je to pohodlné, bezpečné, netreba pri tom veľa rozmýšľať, stačí konať. Je to zároveň príliš jednoduché, takto fungujú už aj africké krajiny – mali by sme uvedomiť, že o niekoľko rokov Maroko predbehne Slovensko v počte vyrobených áut a už dnes premáva medzi Casablancou a Tangerom TGV rýchlosťou 300 km/h, kým my 20 rokov prerábame trať Bratislava – Žilina na 160 km/h.
Myslím si, že aj dnes slovenské univerzity poskytujú študentom solídne technické vzdelanie. Zároveň mám pocit, že absolventom, s ktorými pracujem, chýba odvaha a chuť vysloviť svoj názor a navrhnúť kreatívne riešenia. Toto by sme mali zmeniť a nájsť spôsob ako u študentov podporiť kreativitu a kritické myslenie.



Čo by ste odkázali mladým ľuďom? A čo slovenským univerzitám/UNIZA?

Od mladých ľudí vždy očakávam nadšenie a pozitívnu energiu, úlohou nás o niečo starších je pomôcť mladým zorientovať sa a predať im skúsenosti. UNIZA želám čo najmenej byrokracie, smerníc a administratívnej záťaže a čo najviac motivovaných a optimistických študentov a zamestnancov.